Chrabromilská 8. 5.kap.- Plačúca Karin
Prvá sa zobudila Karin. ( Nevedela či vôbec spala) Prudko vstala z postele a namierila si to ku chlapčenským spálňam. Nevedela čo robí no zaklopala. Nikto jej neotváral a tak tam vtrhla a ani sa nepozdravila.
“Čo sa stalo Remusovi?” uplakane sa spýtala Jamesa pričom na neho pozerala akoby ho zabil.
“No on vieš….” nedokončil. Karin vybehla z izby a mierila to priamo k Zúrivej vŕbe. Znehybnila ju a vbehla dnu. Hľadala tú izbu kde sa jej vtedy snažil Remus niečo povedať. Našla ju na vrchnom poschodí. Dlhšie sa pozerala po izbe, až ho uvidela ako sedí v kúte izby. Hlavu mal položenú na kolenách presne tak, ako keď sa vrátil James a Sirius z nemocničného krídla .
“Remus!” zakričala na neho a hodila sa mu okolo krku. Na Remusovu ruku padla jej horúca slza. Remus sa ani nepohol. Pripadala si, ako malé plačúce dieťa. Stále pri ňom plakala. No teraz jej to nevadilo. Napokon prehovoril.
“Choď preč! Nechcem, aby si ma tu takto videla. “ povedal Remus ešte stále s hlavou na kolenách.
“Ako to myslíš, takto ?”
“V tomto stave!” zvýšil Remus hlas. Ešte nikdy sa s ňou nerozprával takto. Zdvihla mu hlavu, z ľavého kútika úst mu stekal tenký pramienok krvi. Premohla strach a nežne ho pobozkala.
Nevedela sa od neho odtrhnúť asi 5 minút, až ich napokon prerušilo Siriusove jemne vtipné “ehm….ehm…” Obaja sa od seba odtrhli. Karin s Remusom mali zrazu v tvári jemne červený odtieň .
Remus zvesil hlavu naspäť na kolená. James ju vytiahol von z izby, až na lúku. Sirius tam zostal s ním.
“Čo si to dovoľuješ?” podráždene a plačúc sa spýtala Karin.
“Je to môj priateľ! Čo je mu?” Karin na Jamesa priam hučala.
“Je to aj môj priateľ, Karin.” trochu vtipne povedal James.
“Tak prečo mu nepomôžeš?”
“Nemôžem mu pomôcť, nemám mu ako pomôcť viac ako mu pomáham!” začal už vrieskať aj James.
“Ako to, že mu nemôžeš pomôcť? On tam skoro umiera, a ty mu nejdeš ani zdvihnúť hlavu a povzbudiť ho!!!”
“Musela by si to pochopiť”
“Čo pochopiť? Ja tomu chápem!”
“Musel by ti to povedať.”
“Tak mi to povedz ty keď to vieš!” už to v nej totálne vrelo.
“Keď ti to bude chcieť povedať, tak ti to povie!”
Na veľké nešťastie tam prišla Lilly a už hodných 15 minút ich počúvala s otvorenými ústami.
Nevedela koho prvého zastaviť. Až zvýskla tak hlasno, ako to vedela len ona “ “DOSŤ!”
Jamesa tak myklo že mu na zem spadli okuliare a rozbili sa.
“Reparo” zamrmlala Lilly s miernym úsmevom.
James si ich zdvihol a nasadil na podľa Lillynho slovníku “tupú hlavu.”
Napokon keď sa všetko zmierilo sa pobralo všetci okrem Remusa do klubovne. Lilly musela karin dosť držať, pretoźe sa stále ťahala naspäť k Zúrivej vŕbe. Vtiahla ju priamo do izby na gauč. Stále plakala. Lilly to veľmi trápilo.
“Ja neviem…… Viem len to, že som to nevydržala a…….pobozkala som ho…nebyť toho psa……” Lilly už kompletne nič nechápala ( čo u nej nebolo na dennom poriadku.)
“Koho si pobozkala? Aký pes? “
“Vieš čo choď si radšej ľahnúť. Poviem ti to zajtra, som dosť unavená.” Ľahla si do postele a snažila sa zaspať. Ďalší hnusný deň pomyslela si a po chvíli zaspala.
*********************************************************************
Ráno sa nikomu nechcelo vstávať. Napokon sa Lilly ujala úlohy budíka a všetky tri zobudila. ( Nie vždy to s nimi vyzeralo ružovo keď ich budila Lilly, mala rôzne spôsoby budenia….)
Všetky sa išli umyť, obliecť a naraňajkovať. Karin na raňajkách vôbec nič nejedla. Proste jej nechutilo. Blúdila očami, aby našla Remusa. No nenašla. Zasa sa rozplakala, tak veľmi ho tam chcela vidieť. Živého a zdravého. James to nevydržal a povedal jej :
“Proste má svoje dni!” povedal a znova sa otočil k jedlu.
“Ale má ťa rád” s plnými ústami pokračoval. “ Skoro tak, ako ja Lilly.” žmurkol na ňu.
“Ďakujem James, aj v tejto chvíli musíš frajerkovať? Vôbec mi nepomáhaš a ani sa o to už nesnaž, nejde ti to.” povedala so slzami v očiach, vstala od stola a utekala niekam smerom na dievčenské záchody.
Lilly hodila na Jamesa pohlaď pohŕdania zmiešaným s pohľadom “ďakujem” a vybehla za ňou.
“Karin, Karin!” kričala za ňou, nedala sa zastaviť. Lilly dobehla do dievčenských záchodov.
“Vysvetlíš mi už, čo sa stalo?” spýtala sa jemne podráždene Lilly.
“Predvčerom…..pamätáš sa ako ma Remus vytiahol z izby a ťahal ma niekde preč?”
“No áno” Lilly to zrejme dosť zaujalo.
“Vzal ma do Zúrivej vŕby, teda do škriekajúcej búdy.” Lilly tam stála s otvorenými ústami.
“Pozrel sa na oblohu a …..a….” Karin sa veľmi rozplakala. “Zrazu spadol na zem. Snažila som sa zimiť o čo ide, ale zabránili mi v tom veľký čierny pes, nádherný biely jeleň a malý hnedý potkan. Tomu som nechápala.” Lilly naďalej vzrušene počúvala.
“Ten pes ma odtiahol pred hrad. Niekoho mi pripomínali jeho oči. Pripadalo mi to akoby sa tam tie zvery pobili. Počula som z tade nejaké kvílenie. Na druhý deň som sa išla spýtať Záškodníkov, čo mu je….no nepovedali mi nič ušla som skôr ako to mohli stihnúť. Bežala som do škriekajúcej búdy za Remusom. Bol mierne krvavý. Nevydržala som to, strašne som túžila po tom, pobozkať ho a tak som to aj urobila….” Lilly mala ústa tak dokorán , že ju boleli sánky.
“Aha” zmohla sa na slovo Lilly. “A čo bolo potom?”
“Potom ma James vytiahol von a začali sme sa hádať a ďalej to už poznáš.”
“Prídeme tomu na koreň” povzbudila ju Lilly a spolu vyšli zo záchodov.
Komentáre
Prehľad komentárov
en aby tá Lilly neprišla na koreń niečomu inému :) Napríklad Jamesovy alebo Jamesovy juniorovi...ehm dobre som ticho! :D
hmmm
(Lilly Evenová, 6. 6. 2008 22:04)